Sila nádeje: Prečo sa stále vraciame

V zlomenom svete je nádej aktom odporu.
V LIPPA sme pracovali v pásme Gazy počas náletov, v Turecku po zemetrasení, aj na Ukrajine počas vojny. A na každom z týchto miest nás poháňalo jedno: nádej.

Nie nádej ako prázdne slovo.
Nie nádej ako marketingový slogan.
Ale nádej ako čin. Ako prítomnosť. Ako rozhodnutie ukázať sa – aj keď je to ťažké.

Nádej je miestny dobrovoľník, ktorý vstáva za úsvitu

V Sudáne je to náš tím, ktorý kráča kilometre pešo, aby doručil lieky.
V Libanone terapeutka pomáha deťom spracovať traumu.
Na Ukrajine zdravotná sestra pod paľbou zachraňuje život použitím škrtidla.

Nemajú vždy všetky nástroje. Ale majú vôľu. A my sme tu na to, aby sme im dali to, čo potrebujú, aby mohli pomáhať svojmu ľudu.

Nádej je počúvať komunitu

Neposielame pomoc z oblakov.
Spolupracujeme s miestnymi – lebo oni najlepšie vedia, čo ich komunita potrebuje. Či už ide o inštaláciu vodných filtrov, stavbu lekárskeho stanu alebo rozhovory s matkami v žiali – najskôr počúvame. A práve tak vzniká skutočná zmena.

Nádej je počuť: „Nezabudli ste na nás.“

Najsilnejšie slová, ktoré sme počuli od pacienta v Gaze:
„Myslel som si, že svet na nás zabudol. Ale vy ste prišli.“

To je to, za čím si LIPPA stojí. Sme dôkazom, že ľuďom ešte stále záleží.
Že láskavosť je silou, ktorá dokáže presvedčiť svet, že sa ešte oplatí veriť jeden druhému.

Prečo sa stále vraciame

Pretože nikto by nemal trpieť sám.
Pretože aj malé organizácie dokážu mimoriadne veci.
Pretože nádej je to najodvážnejšie, čo môžeme v temných časoch priniesť.

A nádej žije –
v každej kvapke čistej vody,
v každom teplom jedle,
v každom ručne vyrobenom škrtidle,
v každom tichom akte starostlivosti.